na Blog.cz

Zdravím milí čitatelia.

Len som Vám chcela oznámiť že mám nový blog ktorý som bola donútená vytvoriť ako školský projekt. Žiadne presúvanie sa nekoná nebojte. Ide len o blog ktorý sa má venovať grafike a grafickým editorom. Budem tam pridávať návody, tutoriály a rôzne tipy a triky z tejto oblasti.

Tu je link na blog : neitart.blog.cz

Budem veľmi rada ak sa zastavíte a necháte tam komentár. Teraz mi nejde o také to zbieranie hlasov. Chcem len aby to vyzeralo dobre keď to budem prezentovať. :D

Dúfam že sa Vám tam bude aspoň trošilinku páčiť.

Tento blog je neaktívny stále len dočasne. Škola mi nedáva moc dýchať. Chcelo by to dovolenku a možno potom to tu zas dám do poriadku. Zatiaľ sa tu majte. ;)

spravedlňujem sa za svoju dlhú neaktívnosť na blogu ale Vysoká škola je proste požierač času. Možno sa pokúsim písavať v školskej knižnici. (Keď sa do nej konečne dostanem).

Celé tieto mesiace boli len o jednom a tom istom, projekty, projekty a projekty. Nič iné už ani v poslednej dobe nerobím. Prichádzam domov o 21:30 a na ďalší deň odchádzam o 5:55 aby som stihla zas autobus do školy. Cítim sa ako odsúdený ktorý pracuje priviazaný o reťaz s guľou (školská ťažká) ktorú musí vláčiť za sebou. :D Dokonca aj jedlo tak vyzerá. Niektoré pokrmy by som sa odvážila nazvať aj jednoduchým spojením "mystery meat".

Takto mi ledva ostáva čas na spánok, nie to ešte na cvik maľby alebo písanie článkov. Niektoré kamarátky som nevidela už od zimných prázdnin. Ach jo, ale posnažím sa Vám sem písať aspoň raz za týždeň. To je to najviac čo môžem spraviť. Chcelo by to aj lepší desing. (Som otvorená nápadom)

Pod perexom nájdete dlhý článok opisujúci taký 1 deň študenta (mňa). Ide len o také vypisovanie.

Aby som nevyšla z cviku. Ale ak máte záujem, čítajte. ;)

Áno, presne takto to bude zajtra somnou vyzerať. Až na to že to bude o 2 hodny skôr nakoľko mi autobus odkádza už o 6:00 z Martina. x.x Úprimne? Myslím že zajtra pohorím na plnej čiare a všetky moje sny o Vysokej škole sa rozplinú v oblakoch.

Študovala som tie knihy takmer 46 hodín. Trieskala som si knihy o hlavu, o stenu. Stála som na hlave dokonca som sa naučila piť vodu dole hlavou. No po všetkých možních pokus na úspešné naučenie sa Informačno - Komunikačných technológií som dospela k záveru...just kill me.

Naozaj mám pocit že nič neviem. Študovala som to ako blázon a aj tak si nič nepamätám. Moje spolužiačky skoro všetky pohoreli už minulý utorok. Pritom väčšina z ních maturovala z Informatiky. Neexistuje ani len najmenšia šanca aby som to ja dokázala. x.x Mám dojem že dieru v stene tréba ešte do zajtra prehĺbiť. S toľkým stresom ktorý teraz v sebe mám nedokážem zaspať. Prečo z nás stres neopadá keď to máme isté že to nedokážeme? Kvôli jednej blbej bunke v mojom zadku ktorá mi verí sa mám teraz trápiť? Ta potvora! Predpokladám že na skúške ani nebude to čo som si čítala ale zas (ako vždy) niečo úplne iné čo sme sa telepaticky maly dozvedieť že to tam niekto chce. -.-

Presne takto...

A ešte jedna vec. Nenaštvalo by Vás keby že profesorke posielate mail s veľmi súrnou otázkou ohladom termínu a tá vam odpíše deň pred termínom? Ktorý je mimochodom v takom čase že Vám to vôbec nevyhovuje? Teraz to vyzerá tak, že pôjdem na jednu skúšku ráno o 8:00 (ktoru určite nedokážem), následne musím v meste čakať do 15:00 kedy mám druhu skúšku na ktorú som sa nemala kedy učiť. Som z toho frustrovaná.

Ale nejdem si tu už vylievať srdce. :D I keď môj denník aspoň vysvetlí moju neaktivitu na poviedkach. ;)

Ale musím sa držať príslovia "vždy to môže byť hrošie"... či?