Září 2010

Životné múdrosti

28. září 2010 v 21:25 | Miril - Tarin |  Fun-Fun
Lebo srandy nieje nikdy dosť...

Fai 18


- Dobrá vec je dlho nič nerobiť a potom si oddýchnuť
- Oženiť sa len kvôli sexu, je ako kúpiť si Boeing 747 len pre oriešky zdarma.
- Hovorí sa, že muži neustále myslia na sex. To nie je pravda, veľakrát ich napadne aj pivo
- Najväčšia tragédia je, keď sa žena vydá z lásky a potom zistí, že ten hajzel nemá ani halier
- Pravda je vynález maniakov - kole oči, reže uši
- Niekedy je dobré vedieť, čo za človeka sa nachádza na opačnej strane prezervatívu.
- Večná láska trvá v priemere tri mesiace.
- Keď máš iba kladivo, všetko ti pripadá ako klinec
- Alkohol nepomôže riešiť problémy... ... hoci mlieko má ten istý efekt.
- Svedomie je to, čo vás bolí, keď sa zvyšok cíti super
- Pomalý pohyb predlžuje život! (Preverené korytnačkou)
- Keď po dvoch sychravých, daždivých dňoch sa zobudíš na krásne slnkom zaliate ráno, je stopercentne pondelok.
- Mám prácu veľmi rád; priam ma fascinuje. Celé hodiny vydržím sedieť a dívať sa na ňu s diaľky.
- Človek vždy dosiahne svoj cieľ keď nevie čo chce

cfg

Moja kresba : Friend

23. září 2010 v 22:12 | Tarin Vernon |  Moje kresby
Toto som nakreslila včera kamarátke.

Skener stále štrajkuje takže to nevyzerá bohvie ako....

Still....ENJOY!
11

Preklad Piesni : Linkin Park - Waiting for the end

16. září 2010 v 21:28 | Tarin Vernon |  preklad piesní
Neviem prečo ale táto pesníčka mi dodáva v poslednej dobe šťastie :)

Ja viem že je trošku divná ale krásna :)

Text :

This is not the end
This is not the beginning,
Just a voice like a riot
Rocking every revision
But you listen to the tone
And the violet rhythm
Though the words sound steady
Something empty's within 'em

We say Yeah!
With fists flying up in the air
Like we're holding onto something
Thats invisible there,
Cuz we're living at the mercy of
The pain and the fear
Until we dead it, Forget it,
Let it all dissapear.

Waiting for the end to come
Wishing I had strength to stand
This is not what I had planned
It's out of my control....

Flying at the speed of light
Thoughts we're spinning in my head
So many things were left unsaid
It's hard to let you go...

(Oh!) I know what it takes to move on,
I know how it feels to lie,
All I wanna do
Is trade this life for something new
Holding on to what I haven't got

Sitting in an empty room
Trying to forget the past
This was never meant to last,
I wish it wasn't so...

(Oh!) I know what it takes to move on,



I know how it feels to lie,
All I wanna do
Is trade this life for something new
Holding on to what I haven't got

What was left when that fire was gone?
I thought it felt right but that right was wrong
All caught up in the eye of the storm
And trying to figure out what it's like moving on
And i don't even know what kind of things I've said
My mouth kept moving and my mind went dead
So, picking up the pieces, now where to begin?
The hardest part of ending Is starting again!!

All I wanna do
Is trade this life for something new
Holding on to what i haven't got...

This is not the end
This is not the beginning,
Just a voice like a riot
Rocking every revision
But you listen to the tone
And the violet rhythm
Though the words sound steady
Something empty's within 'em
(Holding on to what i haven't got)

We say Yeah!
With fists flying up in the air
Like we're holding onto something
Thats invisible there,
Coz we're living at the mercy of
The pain and th fear
Until we dead it, Forget it,
Let it all dissapear

(Holding on to what i haven't got!)

Preklad :

Toto nieje koniec
Toto nieje začiatok
Iba hlas ako mob
Valcujúci každú kontrolu
Ale počúvaš ten tón
A ten fialový rytmus
I keď tie slová sú pevné
Niečo prázdne je v ních

Hovoríme yeah!
S päsťami lietajúcimi vo vzduchu
Akoby sme sa držali
Niečo neviditeľného tam
Pretože žijeme v milosti
Bolesti a strachu
Kým to nezabijeme. Zabudni na to.
Nechaj to zmiznúť

Čakám na príchod konca
Prajem si aby som mal silu stáť.
Toto nieje to čo som plánoval
Nieje to pod mojou kontrolou

Lietať rýchlosťou svetla
Myšlienky sa točia v mojej hlave
Tak veľa vecí nebolo povedaných
Je ťažké ťa opustiť...

(Oh!) Ja viem aké to je pokračovať
Poznám ten pocit klamania
Všetko čo chcem spraviť
Je vymeniť tento život za niečo nové
Držiac sa toho čo nemám

Sedím v prázdnej izbe
Snažím sa zabudnúť na minulosť
Toto nikdy nemalo vydržať
Prajem si aby to tak nebolo

(Oh!) Ja viem aké to je pokračovať
Poznám ten pocit klamania
Všetko čo chcem spraviť
Je vymeniť tento život za niečo nové
Držiac sa toho čo nemám

Čo ostalo keď zmizol oheň?
Myslel som si že to cítim správne ale to správne bolo zlé.
Všetko chytené v oku búrky
A snažím sa zistiť aké to je pokračovať.
Ja ani neviem aké veci som povedal
Moje ústa sa hýbali ale môj mozog odumrel
Tak, pozbieraj kúsky, teraz kde začneme?
Ta najťažšia časť konca je začať znova.

Všetko čo chcem spraviť
Je vymeniť tento život za niečo nové
Držiac sa toho čo nemám

Toto nieje koniec
Toto nieje začiatok
Iba hlas ako mob
Valcujúci každú kontrolu
Ale počúvaš ten tón
A ten fialový rytmus
I keď tie slová sú pevné
Niečo prázdne je v ních

Hovoríme YEAH!
S päsťami lietajúcimi vo vzduchu
Akoby sme sa držali
Niečo neviditeľného tam
Pretože žijeme v milosti
Bolesti a strachu
Kým to nezabijeme. Zabudni na to.
Nechaj to zmiznúť

Song:

VšeCko naraz

14. září 2010 v 21:47 | Tarin Vernon |  Môj život
Zdravím

fox



Tak, a je to tu, ja nestíham. To bolo rýchle čo? Vlastne, teraz ešte mám aký ten čas na nejaké články ale očakávam že to bude časom čoraz horšie a horšie.

Fakty, ako napr. 9 hodín a poobedná činnosť človeka dosť vyčerpávajú.

Keď spočítam všetky krúžky + fakt žeby som popri škole chcela aj pracovať je to zas tesné ako kedysi. Ale ja to nezvdám. Poviedky budú aj keby som mala v práci na kolenách písať alebo sa strčiť do regálu. A stále sú tu nudné, nepodstatné hodiny počas ktorých to môžem stále dopisovať.

Aby som to strátila a zjednodušila napíšem sem pár bodov ktoré mi budú spríjemňovať život.

škola, blížiaca sa maturita - Tak toto mi zatial zaberie tak 30% času. No problem. Horšie to je s tým že tam musíme sedieť i keď sa nič nedeje, nič nerobí. A to unavuje viac ako veľa učenia naraz čo človeka aspoň nakopne. :)

Akoby školská rada - Mno to ani nieje tak školská rada. Skôr podla všetkého taký hippies klub. Budeme si žiadať mier nie vojnu ale ak nás nebudú počúvať tak ich pobijeme. :D O problematikách škol, mesta. Je to taká zišlosť. Dobré na tréning reči a rozvíjanie kreativity v mojom pokročilom veku. xD

Výtvarná - Grafika, Maľba, anatómia tela - Toto som už dlhšie chcela praktizovať. Pretože byť dobrý nikdy neznamená že nieje čo zlepšovať! :)

Školský časopis - Tak toto neviem ako bude. Ale chcela by som sa ho zúčastniť i tento rok (ak budem mať čas).

Japonský jazyk - Môj "učiteľ" ma asi zabije. Hlavne kvôli času ktorý som si pre neho nenašla. xD
Mno tak sa budeme učiť pri sviečke :D

Práca - Idem makať do Teska. Chcetáky niesu tak ich treba nakopať. 20 h do týždňa.

A teraz mi povedzte že to nieje kritické!!!


škola to je v pohode. Hippies klub to bude bývať len dva krát do mesiaca takže to je tiež pohoda. Jj je tiež ok to mám doma. školský časopis budem nosiť do školy. A teraz, práca 20 hod. to je akoby 1 dvanástka a 1 osmička. A potom tá výtvarná.....toto bude dlhý rok....

A skoro som zabudla ešte súťaž od T and C :D Tak to si určite nenechám ujsť.
To budem stíhať určite.
MUSIM!!!

Comics - StupidFox

12. září 2010 v 12:42 | Tarin Vernon |  Fun-Fun
Niečo na zlepšenie nálady. :)
FoxvsFleshEater

Cesta Lásky 2-7 časť

8. září 2010 v 21:38 | Tarin Vernon |  Cesta Lásky - Info
Nežné kvapky dažďa sa spustili ako závoj na povrch slnkom vysušenej záhrady. V celom okolí nastalo ticho. Jediný zvuk ktorý ho krásne prekrýval bolo nežné klubčanie vody. Krásny to deň na odpočinok po ťažkom období. Nebolo nič krajšie, nič jednoduchšie ako jasné volanie prírody.
Čoby človek však nezniesol by bola prázdnota v tomto neskorom čase.
Jedna vec silnejšia než vánok v tichom daždi bola vôňa kávy šíriaca sa s dokorán otvoreného okna na tretom poschodí. Ozdobná šálka nakláňajúca sa do stredu zlato strieborného podnosu posiateho čiernymi ornamentmi. Akoby bola úplne pohltená momentom pre prírodu. "Šach" Ozval sa pokojný pritom rázny hlas. Jeho ton sa niesol vzduchom k druhej strane stola. "Prišiel si na svoje, ale nie na dlho". Ozval sa zvon s druhej strany. "To že ty sám nedokážeš uniesť pohľad na prehraný boj som už dávno pochopil ale prečo nútiš mňa čakať s tebou?". Červený pohľad sa zabodol na arogantný úsmev bieleho protivníka. Ráznym ťahom si pritiahol figúrku a opäť sa uvelebil v kresle.
"Trpezlivosť. Všetko sa dozvieš v čas. Nič nieje stratené. Vlastne si myslím že sa už ani prehrať nedá. A i tak, keby som ťa nedonútil čakať so mnou s tvojou aktuálnou naivitou by si to pravdepodobne pokazil. Plus, nemal by som s kým hrať však že?" Dodal biely súper ironickým hlasom. Rukami si nežne opieral bradu a sledoval bledé políčka. "Ale vážne Seth, myslel si si že na to neprídu? A hlavne že na to neprídem ja? Tie deti ešte stále hľadajú svoje správne miesto. Prečo im nedopriať trochu šťastia? A nechcem byť neetický ale tvoj príbeh už dávno skončil. Zmier sa stým". Šálka kávy sa zdvihla zo stola a jej majiteľ sa napil. Tak moc si prial aby sa zmenila na víno alebo iný alkohol. "Hovor za seba. Ty by si tu už dávno nemal byť. Tvoje pravidlá a nezmyselný spôsob ich uchovávania nás stále držia tam kde sme začali. To ty si môj príbeh ukončil! A ty máš na svedomí moju nenávisť. Šach!" Zareval víťazne čierny oponent a v zbrklosti sa pokúsil opustiť miestnosť.
Subaru po silnom povzdychu pozrel na oblohu. Bola tak ťažká ako práve jeho srdce. Čakanie je krutý prideľ. Hlavne keď ho spečaťuje večnosť. Po chvíli otočil hlavu k mužovi ktorý vzdal svoj pokus o útek. Zasmial sa. "Ty naivný bastard. Prchký ako vždy ale nedôsledný. Keby som chcel ukončiť ja tvoj život, už tu dávno nie si. A k tomu, zmenilo sa toho veľa. Ty si len buď moc slepý aby si si toho všimol alebo moc slabý aby si to prijal. Moje pravidlá držia ľudí pri živote pred tvojím takzvaným sebeckým uvažovaním. Ako si to nazval? Nenávisť?" Subaru položil šálku a v pohodlí sa stočil v kresle. "Šach mat!"
Muž pri dverách zaťal päste. Zas a opäť mal pravdu. "Ja ťa tak nenávidím".

***

"Je to od Subara nečakané že ťa tak prijal. Myslel som že ťa dá zabiť len čo príde možnosť. " Vrčal Sam piskľavým hlasom. Svižne preskakoval s múru na múr a robil tak spoločnosť okoloidúcemu Faiovy. "Č-čo tým myslíte?! Spomínal moje zabitie?"Prekvapene zakoktal Fai. Sam sklopil uši a prebodol ho pohľadom. "Tak za prvé! To je súkromná informácia! Ano zakázali mi ťa zabiť. A po druhé, ešte raz mi zavykáš tak poruším svoj sľub a stiahnem ťa s kože!!" Keď Sam skončil jeho ohybné telo sa prehlo cez chodník a prirazil tak Faia k zemi vražedným pohľadom. Fai mlčal. Pochopil, že rozhovor s týmto bláznom ho môže stáť viac než pokazený deň.
"Pokús sa naučiť tykať!"
"Ako budík?"
"?!!....Zabudni na to..."
"Počúval si sa niekedy? Skús raz začať používať slová ako ty, tebe. Tvoja neustála zdvorilosť ľudí len provokuje. A mne dvíha žalúdok" Fai len nemo prikývol. Nemal páru o čom jeho spoločník rozpráva. Bolo to však zaujímavé sledovať ho hádať sa samého zo sebou
"Varujem ťa, ak chceš žiť v našej rodine budeš sa musieť riadiť našimi zákonmi. A nie každý to dokáže." Sam skočil s múra a široko sa usmial.
"Počul som že si sa zo Sethom moc nepohodol"
"N-nem a eh nie" Krátke odpovede, pomyslel si, možno zachránia jeho kožu pred agresorom
"Nerob si s toho ťažkú hlavu. Seth neznáša všetko, všetkých, všade. S výnimkou seba samozrejme. Je to debil s tým nič nenarobíš. Pokús sa pratať s cesty, aspoň na čas."
"Snaž sa, si to nepokaziť. Toto je jediná šanca ktorú dostaneš." Sam náhle zvážnel. S jeho hlasu bolo počuť hlboký pocit. Pocit ktorý spal zavalený časom. Len na krátku chvíľku sa zjavil a tak ako prišiel tak i zmizol. Ak bol v dome niekto kto poznal podobné muky ako prežil Fai. Bol to práve on.
Jeho tvár sa menila ako falošné zrkadlo. Široký úsmev mu zas preťal tvár a krátkym "ha" sa zarehotal. "Veľa šťastia." Posledná vec ktorú Fai počul kým ho Sam prudkým pohlavkom zhodil s chodníka bol diabolský rehot spoluidúceho.
road
Ah tak tomuto hovorím optimistická poviedka! xD Bolo pomerne náročné si predstaviť rozhovor dvoch úplne odlišných a pritom rovnakých bytostí. A to pritom jedna počúvala nezmyselný, mierne šialený monológ tej druhej. Časť šialenca sa Vám bude možno zdať trochu zvláštna. Aspoň v to dúfam. xD Mno ENJOY!
Stretne sa Fai s Jan3? Čo spraví Arden? Dostane sa Seth s miestnosti? Dostane Subaru niekedy svoj alkohol? A prečo sa Sam tak rád smeje? Všetko sa dozviete v ďalšej časti Cesty Lásky (a novej časti Interview v Plateo xD)
(Mám k tomu i obrázky ale ....Nejde skener!)

Na skok

6. září 2010 v 21:37 | Tarin Vernon |  Môj život
kuro

Dnes som tu len na skok preto len pridám taký krátky úryvok o svojom prvom oficiálnom dni v škole.

Ospravedlňujem sa za slabú kvalitu textu ale ako som spomenula, je to narýchlo písané. :/

Taký blbý rozvrh som fakt nečakala ale kým som došla domov zmierila som sa s tým. Nevidím to inak. Zas budem musieť písať poviedky na hodinách v škole! Na tých nepodstatných samozrejme. I tak práve tam to ide pomerne od ruky.

Nieje to tak dobré ako doma v postieľke s horúcim mliekom alebo čajom alebo čajom s mliekom na stolíku, ale nieje to ani tak špatné.
Ľutujem trochu že ma nedali do školskej predajne s koláčmi kde som vlastne celý druhák len prepísala. :D

A už som sa zmierila zo svojou depresiou. Bolí ma tak veľa vecí. Ale človek musí isť proste len vpred a nesmie sa otáčať.

Skúsim to potlačiť vecami ktoré mám rada. :)

Zlá správa pre Vás je že nemám v škole informatiku takže žiadne ďalšie úryvky ako "som v škole a nudím sa" pravdepodobne nebudú. Niekoho to možno potešilo! xD

Ďááálej........

Priateľ mi v nedeľu odchádza preč takže ho musím ešte pár krát stihnúť tento týždeň. Aj s tým som sa už zrovnala. Sú aj horšie veci v živote. Našťastie budeme v kontaktne stále.

Teraz pre zmenu cítim taký nával energie ktorý neviem zastaviť. Ako keď sa rozbehnete dolu kopcom. Je to neuveriteľné čo všetko sa zdá zrazu stihnúť.

Jho a nakoniec.

Teším sa na súťaž od Capepeidy a Ayamee!!!! :D Už teraz viem že budem posledná ale aspoň nemôže nik povedať že som to neskúsila. :)

Súťažiacich je taaak veľa.
Väčšinu poznám takže ak vypadnem budem im naďalej držať všetkým palce.

Ok to stačí.

Zajtra mám nultú matematiku a chcem sa aspoň trošku vyspať.

Prajem Vám všetkým dobrú noc :)

music is life

Prvé triedenie SB-čok!

5. září 2010 v 21:31 | Tarin Vernon |  Fun-Fun
Ja toto fakt nerada robím ale ako som už v predošlých článkoch spomínala,
je čas na upratovanie blogu!
Preto od dnes zahajujem prvé triedenie SB-čok v histórií Plateo blogu!
Tí, ktorý ma poznajú, vedia že SB-čka pre mňa znamenajú veľa. Niesu to len stránky ktoré sa mi páčia. Veľa s ných sa stalo veľkou podporou pre moje diela, výtvory a vďaka ním som sa toho veľa naučila. A za toto všetko im ďakujem.
Teraz je Vás však tak veľa, že sa v tom už nevyznám. Veľa SB-čok sa vytratilo s internetu a veľa ich aj pribudlo.
Preto Vás chcem požiadať o spoluprácu.
Ak chcete naďalej ostať mojimi Sb-čkami vyplňte tých pár bodov uvedených nižšie.
Budem veľmi rada ak uvediete aj nepovinné časti (Bez *) . :)

*Nick (Prezývka) -
*Blog -
Narodeniny -
Ikonka Vášho blogu (Napíšte sem link ) -
Facebook -
komek
Zapísané SB-čka budú rozdelené do skupín podla toho či ide o nové, spriatelené blogy alebo o skutočných kamarátov/ky.
Tak tiež Vám budem na blogu robiť reklamu. :)

Súťaž Jednorázoviek : Za Oknom vs. Most

2. září 2010 v 22:02 | Tarin Vernon |  Fun-Fun
Tak ako ste si všimli na tomto blogu pridávajú poviedky dve osoby.
Kto by si to doteraz nevšimol.
ANO JE TO TAK!
Rozhodli sme sa si trošku zasúťažiť v poviedkach a preto sme zverejnili dve jednorázovky na rovnakú tému.
Na Vás je si ich obe prečítať a určiť kto si zaslúži hlas.
Samozrejme.
Čakáme na vaše plné kritiky a komentáre.
Bez toho by táto súťaž nemal význam.
Jednorázovky niesú ani moc dlhé takže šup šup do čítania.
sdf
Aká je téma?
Myslím že keď si prečítate, zistíte
1. Autor : Risho
Poviedka :

MOST

2. Autor : Tarin
Poviedka :

ZA OKNOM


Most

2. září 2010 v 21:48 | Risho |  Tvorba - Risho
bridge



Stál v noci na moste a premýšľal. Premýšľal o svojom živote, o svojej rodine, práci, priateľoch... Jeho žene chýbať nebude. Aj tak už dávno chodí za tým naničhodným motorkárom zo susednej ulice. A ani sa to nesnaží nejak moc skrývať. Beztak si ho vzala len kvôli peniazom, ktoré zdedil po rodičoch. Deti nemali. Rodičia umreli pri autonehode pred troma rokmi a so zbytkom rodiny neudržiaval priateľské styky.
Pracoval ako robotník v stavbárskej firme. Lenže firma skrachovala pred pol rokom a on ostal bez práce. A v dnešnej dobe nikto nezamestná nevyučeného robotníka. Na stole v kuchyni sa kopia nezaplatené účty a pred pár dňami ich odpojili od elektriny.
Nemal moc priateľov. Tých pár ľudí, ktorých mohol nazývať priaťeľmi po jednom odišli do cudziny alebo odišli z tohto sveta. Nemá nikoho komu by sa mohol zdôveriť, vyplakať, odľahčiť duši od toho bremena, ktorým sa stal jeho život. Ostal sám. Sám na celom svete plnom anonymných okoloidúcich, ktorí sa osamelému človeku z ďaleka vyhnú. Sám na moste, po ktorom čas od času prešlo auto plné ľudí, ktorí nevideli, alebo nechceli vidieť utrápeného príslušníka vlastnej rasy vediac, že by takto raz mohli skončiť aj oni. Ostal sám, bez lásky, bez priateľov, bez rodiny. Bez dôvodu na život.
Jeho život mu bol odobratý už dávno. Vlastne oň prišiel v momente, keď umreli jeho rodičia a on prišiel o všetkých blízkych vo svojom okolí. Vtedy sa psychicky zrútil a začal tráviť večery s alkoholom. Nebyť jeho budúcej ženy, na ktorú narazil pri jednej z každodenných návštev Tonyho baru, bol by sa upil k smrti. Ale ona mu znovu dala dôvod žiť. Aj keď len na krátky čas. A za to jej bol vďačný. Iba za to a za nič iné, pretože nebolo za čo. Jediné čím trávila svoje dni bol sex a následné míňanie jeho zdedených peňazí a dlhoročných úspor. Ale on bol slepý. Pre neho bola bohyňou, ktorá ho vytiahla z najhlbšej stoky na žiarivé slnko.
A tak skončil tu. Na tomto moste, ktorý sa o malú chvíľu stane posledným miestom v jeho živote. Stál tu a hľaďel do čiernej tmy pod sebou. A premýšľal o živote. Nie o svojom živote. Už dávno sa zmieril s tým, že jeho život nemá zmysel. Už dávno sa so svojim životom rozlúčil. Premýšľal o zmysle ľudskej existencie ako takej. Prečo prežívame to čo prežívame? Prečo sú naše životy plné utrpenia?
Premýšľal a zrazu na to prišiel. Bolo to také zrejmé. Ľudí zaujíma len vlastné dobro. Pri naháňaní vlastného šťastia, vlastných snov, nehľadia na druhých a šliapu po ich snoch, ich túžbach, ich šťastí. Človek pri honbe za šťastím nehľadí na dôsledky, ktoré budú mať jeho činy pre ostatných. Zaujíma ho len to, ako jeho činy ovplyvnia jeho budúcnosť. A tak na každého šťastného človeka pripadajú stovky zúfalých, nešťastných, skrachovaných ľudí, ktorí vydláždili jeho cestu. Rozhodol sa. Nechce žiť v takomto svete. Vo svete kde kvôli vlastnému šťastiu musíš obetovať šťastie iných. Vyliezol na zábradlie. Zahľadel sa do hlbín osvetľovaných len mdlým svetlom pouličnej lampy. Nadýchol sa a skočil. A padal. Ten pád mohol trvať večnosť. Jeho posledným želaním bolo aby sa tento svet ktorý opúšťa zmenil k lepšiemu. Aby už ľudia pri naháňaní vlastného šťastia neničili šťastie iných. Aby sa šťastie toho druhého stalo šťastím každého. Len takýmto spôsobom je možné nikoho nezraniť. Len takto možno spieť ku šťastiu všetkých. Vytvoriť svet bez závisti. Bez ľahostajnosti. Bez sebectva.
Titulky miestnych novín o pár dní hlásili: Vyplavené telo identifikovali. Podľa policajného hovorcu sa jedná o Martina K., ktorý pred pár dňami záhadne zmizol. Pravdepodobne skočil z diaľničného mosta v stredu, okolo druhej hodiny rannej. Telo objavil vo štvrtok miestny rybár okolo tretej. Pitva vylúčila cudzie zavinenie. Manželka utopeného muža sa rozhodla na otázky týkajúce sa manželovej pravdepodobnej samovraždy neodpovedať.