Most

2. září 2010 v 21:48 | Risho |  Tvorba - Risho
bridge



Stál v noci na moste a premýšľal. Premýšľal o svojom živote, o svojej rodine, práci, priateľoch... Jeho žene chýbať nebude. Aj tak už dávno chodí za tým naničhodným motorkárom zo susednej ulice. A ani sa to nesnaží nejak moc skrývať. Beztak si ho vzala len kvôli peniazom, ktoré zdedil po rodičoch. Deti nemali. Rodičia umreli pri autonehode pred troma rokmi a so zbytkom rodiny neudržiaval priateľské styky.
Pracoval ako robotník v stavbárskej firme. Lenže firma skrachovala pred pol rokom a on ostal bez práce. A v dnešnej dobe nikto nezamestná nevyučeného robotníka. Na stole v kuchyni sa kopia nezaplatené účty a pred pár dňami ich odpojili od elektriny.
Nemal moc priateľov. Tých pár ľudí, ktorých mohol nazývať priaťeľmi po jednom odišli do cudziny alebo odišli z tohto sveta. Nemá nikoho komu by sa mohol zdôveriť, vyplakať, odľahčiť duši od toho bremena, ktorým sa stal jeho život. Ostal sám. Sám na celom svete plnom anonymných okoloidúcich, ktorí sa osamelému človeku z ďaleka vyhnú. Sám na moste, po ktorom čas od času prešlo auto plné ľudí, ktorí nevideli, alebo nechceli vidieť utrápeného príslušníka vlastnej rasy vediac, že by takto raz mohli skončiť aj oni. Ostal sám, bez lásky, bez priateľov, bez rodiny. Bez dôvodu na život.
Jeho život mu bol odobratý už dávno. Vlastne oň prišiel v momente, keď umreli jeho rodičia a on prišiel o všetkých blízkych vo svojom okolí. Vtedy sa psychicky zrútil a začal tráviť večery s alkoholom. Nebyť jeho budúcej ženy, na ktorú narazil pri jednej z každodenných návštev Tonyho baru, bol by sa upil k smrti. Ale ona mu znovu dala dôvod žiť. Aj keď len na krátky čas. A za to jej bol vďačný. Iba za to a za nič iné, pretože nebolo za čo. Jediné čím trávila svoje dni bol sex a následné míňanie jeho zdedených peňazí a dlhoročných úspor. Ale on bol slepý. Pre neho bola bohyňou, ktorá ho vytiahla z najhlbšej stoky na žiarivé slnko.
A tak skončil tu. Na tomto moste, ktorý sa o malú chvíľu stane posledným miestom v jeho živote. Stál tu a hľaďel do čiernej tmy pod sebou. A premýšľal o živote. Nie o svojom živote. Už dávno sa zmieril s tým, že jeho život nemá zmysel. Už dávno sa so svojim životom rozlúčil. Premýšľal o zmysle ľudskej existencie ako takej. Prečo prežívame to čo prežívame? Prečo sú naše životy plné utrpenia?
Premýšľal a zrazu na to prišiel. Bolo to také zrejmé. Ľudí zaujíma len vlastné dobro. Pri naháňaní vlastného šťastia, vlastných snov, nehľadia na druhých a šliapu po ich snoch, ich túžbach, ich šťastí. Človek pri honbe za šťastím nehľadí na dôsledky, ktoré budú mať jeho činy pre ostatných. Zaujíma ho len to, ako jeho činy ovplyvnia jeho budúcnosť. A tak na každého šťastného človeka pripadajú stovky zúfalých, nešťastných, skrachovaných ľudí, ktorí vydláždili jeho cestu. Rozhodol sa. Nechce žiť v takomto svete. Vo svete kde kvôli vlastnému šťastiu musíš obetovať šťastie iných. Vyliezol na zábradlie. Zahľadel sa do hlbín osvetľovaných len mdlým svetlom pouličnej lampy. Nadýchol sa a skočil. A padal. Ten pád mohol trvať večnosť. Jeho posledným želaním bolo aby sa tento svet ktorý opúšťa zmenil k lepšiemu. Aby už ľudia pri naháňaní vlastného šťastia neničili šťastie iných. Aby sa šťastie toho druhého stalo šťastím každého. Len takýmto spôsobom je možné nikoho nezraniť. Len takto možno spieť ku šťastiu všetkých. Vytvoriť svet bez závisti. Bez ľahostajnosti. Bez sebectva.
Titulky miestnych novín o pár dní hlásili: Vyplavené telo identifikovali. Podľa policajného hovorcu sa jedná o Martina K., ktorý pred pár dňami záhadne zmizol. Pravdepodobne skočil z diaľničného mosta v stredu, okolo druhej hodiny rannej. Telo objavil vo štvrtok miestny rybár okolo tretej. Pitva vylúčila cudzie zavinenie. Manželka utopeného muža sa rozhodla na otázky týkajúce sa manželovej pravdepodobnej samovraždy neodpovedať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 4. září 2010 v 1:02 | Reagovat

Čiže téma znela: titulok miestnych novín o pár dní?

Hm, hm, mám vybrať tú lepšiu z týchto dvoch poviedok? Ani jedna sa mi po pravde nepáčila. Ale to nie je vo vás, je to v tej téme - tie poviedky sú depresívne a aktuálne ma baví čítať skôr také svetlejšie veci plné vtipu a irónie a happyendov :D. Preto sa mi bude hodnotiť ťažko.

Tarin by mala na slovenčine dávať väčší pozor pri gramatike. Pravopisné chyby sú pre niekoho možno zanedbateľná maličkosť, ale hrozne to literatúru špatí a uráža.

Filozofické jadro sa mi páčilo pri oboch dielach približne rovnako; príbeh ako taký bol u oboch zasa slabší, nie vyslovene slabý, ale veď to je klasika - u Risha skrachovalý nezamestnaný človek sklamaný láskou a životom, u Tarin iný bezdomovec, to som čítala dávnejšie, detaily si už ani nepamätám... Chcelo by to viac originality (to sa ozvala tá pravá :D). Čo sa štylistiky týka, Tarin stále vravím, aby nepoužívala také zbytočne komplikované vety, lebo sa v nich potom stráca, hoci tu to až tak cítiť nebolo. A Risho sa to od teba akosi začína tiež učiť, Tarin :D.

Kebyže vás mám ohodnotiť ako v škole, obaja dostanete 2-, miláčkové. Každý trochu pokulháva v niečom inom a vyniká tiež v inom, ide vám to dobre, no stále sa je v čom zlepšovať. A ak by som teda mala určiť, ktoré dielo bolo lepšie, asi beriem Risha. :-)

2 Ayamee Ayamee | 4. září 2010 v 1:04 | Reagovat

A keď sme už pri súťažiach, nechcem si tu robiť reklamu a spamovať, ale nechceli by ste si vy dvaja zasúťažiť i vo väčšom, nielen medzi sebou? :-) S Capepeidy poriadame poviedkovú súťaž, informácie nájdete u nás na blogoch, ak máte záujem. Čo by som bola len rada, keby ste mali ;-).

http://fairytales.blog.cz/1008/verba-volant-scripta-manet
http://capepeidy.blog.cz/1008/vvsm

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama