Somebody just kill me x-x

7. října 2010 v 21:09 | Tarin Vernon |  Môj život
Tak a je to tu zas.

Za celý dnešný deň mi moje ego kleslo o 200% čo som si myslela že sa ani nedá. Najprv. som v škole spôsobila skoro bitvu za slobodu. Potom som pokašlala všetko čo sa mi dostalo do rúk. Vrátane testov. Takže pravdepodobne 1 s angličtiny ani s ekonomiky tento rok nebude.

Potom sa mi pokazila tlačiareň a keďže som robila oznamenia pre profesorov bolo to veľmi podstatné. Plus, som dnes počula niečo od jedného človeka čo ma veľmi ranilo. Stára jazva sa otvorila a ja som sa až do večera cítila ako požutá žuvačka. Strašne ma to celý deň trápilo. Normálne som zas začala uvažovať o svojej neistej možno stratenej budúcnosti čo ma vždy ešte väčšmi ubíjalo po zvyšok dňa.

Hádam jediná dobrá vec dnes bola že sa mi dalo na výtvarnom. No, vlastne mohlo to byť lepšie.
Tak a skončila som tu s chuťou si prečítať správy. A hľa! Vyhodnotenie poviedok.
Ako som očakávala. Predposledná. A čo horšie, to ohodnotenie znelo skôr ako výsmech. Zdá sa
žeby som mala prestať kým je ešte čas. Čo ak si moje poviedky prečíta niekto iný a porazí ho na mieste...

Tak tiež ma mrzí že očividne niekto číta moje poviedky asi len z ľútosti. Hmmm povzbudivé.
Ale dobré vedieť. Aspoň viem že môžem blog zrušiť bez strachu o stratu niečoho.

Aktuálne je to už lepšie. Chuť skočiť si šípku ma už prešla. Teraz skôr uvažujem zas nad tou stužkovou. Je tak veľa vecí ktoré treba spraviť.
li zapojiť

Ešte ma napadla taká maličkosť. Keďže ja vždy ku článkom píšem aj pár otázok aby ste sa mohli zapojiť.

Ako písať nenáročné, bez hlbšej pointy, s ľahko pochopiteľným dejom bez použitia citov a psychológie? Pritom neopisovať všetko....

Alebo jednoduchšie. Ako písať perfektne?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 7. října 2010 v 23:24 | Reagovat

Moja maminka bola včera na x-tom hnusnom vyšetrení, lebo má možno rakovinu. Dnes jej ukradli mobil za 220 €, čo bol vlastne môj mobil, len ho po mne zdedila a bola z neho celá happy, že aký má konečne pekný a funkčný mobil. K tomu mobilu som mala citový vzťah a o hĺbke citového vzťahu k mojej vlastnej maminke asi nemusím hovoriť, to si vie každý domyslieť sám... Zajtra mám poslednú jazdu v autoškole a desivo sa bojím, lebo to značí, že sú skúšky za dverami, no ja a auto, to prosto nejde dokopy, zasa sa budem modliť, aby som nikoho pri šoférovaní nezabila. Potom som čítala komenty k hodnoteniu poviedok, bolo ich celkom málo, ten zvyšok súťažiacich sme asi odrovnali tak, že ani nemali silu niečo napísať... Čiže mám tendencie začať sa cítiť ako okradnutá desná sviňa, ale inak som mala celkom dobrý deň, to sa musí uznať...

Veľa šťastia pri stužkovej ;-)

2 Reni Reni | Web | 8. října 2010 v 14:53 | Reagovat

Teda, tak to musel být teda hnus den - jo, já zas často přemýšlím o zbytečnosti mé existence xD
No...Povídku jsem nikdy nepsala (ačkoliv si něco píšu pro sebe do PC) a řídit se pdole knih typu: "Jak napsat bestseler" mi taky nepříjde jako nejlepší nápad :D Podlě mně je hlavní prostě psát svým stylem, tak jak to chceš ty - každý tomu třeba nemusí přijít na chuť, ale hodně lidí se určitě najde. Hlavní je psát dál a tak se zlepšovat.
Yep...já zas neumím psát vůbec - děj je dlouhý, komplikovaný a o ničem, měla bych s tím něco udělat xD

3 Tarin Tarin | Web | 8. října 2010 v 16:06 | Reagovat

Myslím že som prekonala svoju depresiu a teraz chcem triezvo len niečo dodať. : Každý s nás má svoje problémy. Pocity bolesti, šťastia. Vlastne hriechy a priania. A veď všetci sme len ľudia. Možno predsa len pokúšať sa byť vo všetkom perfektný nieje to pravé orechové.

Ja som blog založila pôvodne vlastne len pre seba. Pre seba a svoje ramenné srdce. A práve pre to som hľadala liek. Nakoniec som ho našla v písaní a maľovaní. Keď robím tieto dve činnosti, som šťastná. Aspoň na malilinkú chvíľku sa cítim lepšie.

Preto budem pokračovať. Lebo bez toho, mi v živote toho už moc toho neostane. :)

A blog by som prirovnala skôr k takému môjmu chrámu radosti. Vše čo milujem na jednom mieste.

A ešte niečo som chcela napísať pre Tilušku. :)

A to k tej súťaži.
Si k súťažiacim úprimná! A to je dôležité. Vlastne byť úprimný je pre Slovákov rarita. Keďže sa tak radi všetci ohovárame.  

To že to ublížilo niekomu by ťa nemalo trápiť. Ono ich to prejde ako to prešlo mňa, keď skončil deň. :)

Veď každý sme si s časti tvorcami svojho vlastného šťastia a ty si upozorňovala že budeš prísna.  

Keď to vedeli, nemali sa prihlásiť.
Ja som tiež dlho tŕpla a nedočkavo čakala na ohodnotenie. (Veď i vidno že som to odflákla heh  )

Na záver len toľko. Ty si pre mňa človek z veľkým Č! A ja dúfam, alebo skôr si dávam za cieľ, jedného dňa napísať niečo, čo sa ti bude páčiť. :)

A teraz ten komentár.
Zo súťaže odstupujem lebo mi to očividne nerobí dobre. Plus tá stužková! Vidíš čo sa stane keď niečo odfláknem? xD

Tých súťaží ešte bude dosť. :) Možno sa raz odvážim.

Už fakt posledná vec   Nejak moc píšem

Chcela by som vedieť ako sa píše tak, aby som to neskrášľovala a pritom to nevyzeralo tak....holo?  Joooj to bude chýb. No už končím. Prajem pekný víkend! :)

4 Tilia Tilia | E-mail | Web | 8. října 2010 v 21:42 | Reagovat

[3]: Že človek s veľkým "č"! :-) Na nete som fakt viac ako úprimná, ale to len preto, lebo tu som "skrytá" za monitorom počítača. V skutočnosti až taká úprimná nie som :D

Ale to je dobrý cieľ :D

K odstupovaniu som ti písala koment u seba, ja to kopírovať nebudem (mne sa nehce :D). Ale asi o odstupovaní napíšem článok, aby ľudia nepísali: "nestíham, ASI odstupujem". To si nepísala ty, ja viem, ale niekto to presne tak podal a ja si mám teraz akože vybrať, že či možno, asi, áno, nie...? Napíšem ten článok ;-)

A o tom neskrášľovaní... Teraz som si nie istá, ako presne to myslíš. Ja som spomínala (pri Sandinom hodnotení, ale kto vie, či si čítala všetky :D) i také to nadbytočné používanie zámen a častíc a tak vo vetách, čo text zbytočne zhusťuje, ale s tým ty problém nemáš. Myslíš teda také tie tvoje prehnane "kvetnaté" vety? Ja ti len vravím, aby si bola jednoduchšia, si zbytočne zložitá! Nemusíš používať holé vety, len... ja ti to vlastne neviem vysvetliť, prosto buď jednoduchšia :D. Ale Cap ti to náhodou poradila dobre - predstav si, že príbeh niekomu vysvetľuješ a ten niekto je absolútny degeš, na neho musíš ísť pomaly a jednoducho. Môžeš používať i poetickejšie vety pri degešovi, len nie príliš poetické :D. Chápeš aspoň trošku? :D Ak nie, pokojne konkretizuj, čo nechápeš, ja sa pokúsim dáko lepšie to podať alebo čo (ehm, keď sa neviem ani poriadne vyjadrovať niekedy, nooo :-? :-D)

5 ~ CrystalGlance ~ Your Noble Friend ^^ ~ CrystalGlance ~ Your Noble Friend ^^ | E-mail | Web | 12. října 2010 v 20:01 | Reagovat

(Sayuri)

No také dni mávajú asi všetci. Niektorí menej, niektorí extrémne často. Ale s tým sa dá naučiť žiť. Naučiť sa povzbudiť samu seba a nezaťažovať si hlavu a dušičku. Ja som sa to síce ešte furt dokonale nenaučila ovládať, ale pokroky robím poriadne. Určite mávaš aj lepšie dni, na tie si treba spomenúť :)
Poviedky čítať z ľútosti? To by sa mne teda nechcelo. Ja tvoje poviedky čítam rada. Máš svoj originálny štýl, ktorý možno pokulháva z hľadiska všeobecných pravidiel, ale už som ti vo viacerých komentároch napísala, že pekne opisuješ pocity a situácie... atď ...
Žiadne rušenie blogu ale nebude... to by si ma naštvala ! :-D
Tá prvá otázka no... Ja by som len toľko poradila: nech je hlbšia pointa, s citmi aj psychológiou. Aj ťažko pochopiteľný dej ak to inak nejde. Ja teda zatiaľ chápem všetkému čo píšeš. Ale občas mám pocit, pri niektorých kapitolách akoby mali byť dlhšie, ale vycucla si z toho len kúsok. Síce sa to furt dá celkom pochopiť, len pre takého "degeša" asi nie. Lenže s tým z predchádzajúceho komentára musím nesúhlasiť. Ty podľa mňa nepíšeš pre degešov. Ty píšeš nádherne, len by sa to zišlo viac rozvinúť :) snáď som to nenapísala moc nepochopiteľne XD
A ako písať perfektne? hmmm... to neviem XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama