Reinkarnácia blogu alebo ako spoznať život študenta za jeden deň.

14. března 2012 v 0:36 | Tarin Vernon |  Môj život
spravedlňujem sa za svoju dlhú neaktívnosť na blogu ale Vysoká škola je proste požierač času. Možno sa pokúsim písavať v školskej knižnici. (Keď sa do nej konečne dostanem).
Celé tieto mesiace boli len o jednom a tom istom, projekty, projekty a projekty. Nič iné už ani v poslednej dobe nerobím. Prichádzam domov o 21:30 a na ďalší deň odchádzam o 5:55 aby som stihla zas autobus do školy. Cítim sa ako odsúdený ktorý pracuje priviazaný o reťaz s guľou (školská ťažká) ktorú musí vláčiť za sebou. :D Dokonca aj jedlo tak vyzerá. Niektoré pokrmy by som sa odvážila nazvať aj jednoduchým spojením "mystery meat".
Takto mi ledva ostáva čas na spánok, nie to ešte na cvik maľby alebo písanie článkov. Niektoré kamarátky som nevidela už od zimných prázdnin. Ach jo, ale posnažím sa Vám sem písať aspoň raz za týždeň. To je to najviac čo môžem spraviť. Chcelo by to aj lepší desing. (Som otvorená nápadom)
Pod perexom nájdete dlhý článok opisujúci taký 1 deň študenta (mňa). Ide len o také vypisovanie.
Aby som nevyšla z cviku. Ale ak máte záujem, čítajte. ;)

Človek by si povedal že život takého študenta nemá čo povedať. Je nás len na Žilinskej univerzite okolo 11 tisíc (ako mi bolo povedané.) a každý v podstate robíme to isté v jednom bode a to chodíme do školy. Niekto viac niekto menej. Teraz nepočítam osobné starosti nakoľko do nikoho života nevidím. (A priznajme si, táto časť je ta zaujímavá v študentskom živote.) Ale čo len také samotné chodenie do školy? Za taký dlhý deň v tejto inštitúcií sa toho premelie viac ako by hocikto čakal.
Za jeden deň stihnem ráno prežiť dva dlhé maratóny na autobus a na vlak, dozviem sa celu zdravotnú kartu staršieho spoluobčana ktorého veľmi bolia kríže a preto si musí sadnúť vedľa mňa (spojitosť som nenašla). Následne sa ma na stanici opýta približne cca 5 občanov bez domova či nemám drobné, z toho jeden ma chameleóní pohľad ktorá ma naozaj desí. Teraz si predstavte že máte plné ruky mincí ktoré chcete nahádzať do automatu na lístky a v tom k Vám takáto osoba nacupitá. Riešenie - nahádzať všetko rýchlo do automatu a tváriť sa previnile. Po takomto veľmi "príjemnom" rozhovore (ktorý sa bude opakovať večer zas) nasleduje hŕkavá cesta trolejbusom. Ten chodí na rozdiel od Martinskej MHDečký kde hromadná znamená že chodia všetky autobusy naraz celkom presne načas. Len má zle rozdelenie hodín. Akoby tu niekto vytvoril spiknútie na cestujúcich že vždy keď príde vlak nesmie nič 15 minút isť. Tu som fajnová lebo mi je väčšinou zima!)
A potom samozrejme začína samotná škola. 3 ľudia nám vynadajú že si naše práce predstavovalo inak, ďalší nám oznámi že ako si to dovoľujeme neprinútiť našich spolužiakov chodiť do školy a že z toho budeme mať problém. Nakoniec sa dozvieme že sa "neučíme" a dostaneme ďalšie kilo úloh na doma. Teraz si priznám že niektorým profesorom krivdím. Škole sa treba venovať. Treba sa učiť aj všetko okolo, pekne hodinu po hodine. Len prečo toľko negatívnych emócií pre veci ktoré nemôžeme ovplyvniť? Rozumiem že toho majú dosť ale už sa mi pár krát stalo že si na nás niekto len vybil zlosť. Možno som citlivka ale mne to dobre nerobí.
Po tomto všetkom vrátane "mystery meatu" sa začína vytúžená časť dňa. Pre mňa to znamená zas to isté ako pred začatím školy akurát je na stanici viac alkoholom osmelených ktorý sa chcú rozprávať. Pritom vlak je kapitola sama o sebe. Neviem prečo ich všetkých tak priťahujem. (Pre seba - kúpiť paralyzér.) Po takomto dni sa vrátim domov zničená, unavená, no stále pripravená začať pracovať na najnovších tonách úloh.
Čudujem sa samej sebe že to zvládam no vždy si treba povedať, môže byť aj horšie. Sú omnoho ťažšie školy ktorých študenti to tiež zvládnu, niektorý dokonca ľavou zadnou. Budem teraz chvíľku optimista a uznám niečo pre samú seba. Verím že čoskoro bude lepšie. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shizue Asahi Shizue Asahi | Web | 14. března 2012 v 12:31 | Reagovat

oh jsem ráda že jsi tady :) jo vidím že máš toho hodně :/ vidím co mé čeká :D Opravdu furt přestupovat a chodit tak pozdě at home a o páte zase prič :ú chúdínko :( snad to bude o rok lepší ;)

2 Tarin Tarin | Web | 14. března 2012 v 22:52 | Reagovat

[1]: Tak v to dúfam. :) Ale vieš ako, na výške ťa nikto nedrží a ti si strojcom svojho času. Akurát absencie sú obmedzené. Ale napr. prednášky sú u nás nepovinné. :3

Som rada že aspoň niekto sa teší z mojích článkov. :D Čakala som tu prázdnotu a prach keď som tu tak dlho nebola a ono ľaľa 30 ľudí. :-D Hneď mám väčšiu chuť písať ďalej. :)

Ešte by ma zaujímalo ako sa máš ty? Čo máš nove?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama